streda 27. augusta 2014


Môj život je jednotvárny. No ak si ma skrotíš, môj život bude akoby ožiarený slnkom. Spoznám zvuk krokov, ktorý bude iný ako všetky ostatné. Tie ostatné kroky ma zaháňajú pod zem. Tie tvoje ma privolajú z nory ako nejaká hudba. A potom, pozri! Vidíš tamtie obilné polia? Ja chlieb nejem. Obilie je pre mňa zbytočné. Olibné polia mi nič nepripomínajú. A to je smutné. Ale ty máš zlaté vlasy. Bude to teda skvelé, keď si ma skrotíš. Zlaté obilie mi ťa bude pripomínať. A ja budem mať rada šumenie vetra v obilí. 
- Prosím ťa.. skroť si ma! - povedala líška. 
- Veľmi rád, - odpovedal Malý princ, - ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí. - Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, - povedala líška. - Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma.
- Čo mám urobiť? - spýtal sa Malý princ.
- Musíš byť veľmi trpezlivý, - odpovedala líška. - Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie..

°Antoine de Saint-Exupéry°
Malý princ.





A °Tu° Malým princom Uleček.
.♥♥.

štvrtok 14. augusta 2014



Ako prázdny čln na mori
Srdce hore dnom
To sa práve dvaja šťastne
Utopili v ňom.
K.P.

°°°




°°°

piatok 8. augusta 2014

Hovoríme. Stále dookola. Stále viac a viac. O veciach či ľuďoch, ktoré ani nepoznáme. O filmoch či obrazoch, ktoré sme nikdy nevideli. Hovoríme. Prečo vlastne? Len preto, aby sme nemuseli mlčať? Veď ticho je krásne a toľko obohacujúce. Alebo aby sme držali krok so svetom? Svetom tak príliš hlučným?
Hovoríme. Hovoríme, aby sme zabudli na pocity.
Často mám pocit, že viac si rozumieme bez slov. Že blízkosť či vzdialenosť, ktorá medzi nami je, cítime. S niekým je nám fajn, v blízkosti iného nemáme dobrý pocit. A pocit, ten nás nikdy neoklame. Pocit je vždy správny. Slová radi klamú, zavádzajú (občas zavadzajú), vystatujú nás (alebo my sa vystatujeme nimi?). Hovoríme veľa. Pravdy, polopravdy, klamstvá.. A slová tak často spôsobujú bolesť a priepasť medzi nami sa zväčšuje..
Blízkosť duší, tá sa pozná. S blízkou dušou nám aj hovory o ´ničom´ veľa dajú. S iným nám aj hovory o ´niečom´ nedajú nič a ešte nám veľa vezmú. A s niekým sa tak krásne mlčí, že je škoda rušiť tú krásnu blízkosť slovami.
Hovorím málo. Čím som staršia, tým menej. Väčšinou mi slová prídu zbytočné. A keď mi je s niekým dobre, povie mi to pocit. Slová netreba. 
Nie je nad to, mať dobrý pocit. 
A tak, iba že, krásne dni leta a dobrý pocit k tomu. 





Blízkosť duší tá sa pozná
Bez slov
V tichu
Iba
Ak ju hľadáš v hluku sveta
Tak nastane chyba
´ERROR´

sobota 2. augusta 2014