Keď už raz človek je, mal by sa snažiť, aby bol.
A keď sa snaží, aby bol, mal by byť tým, čím je
A nie tým, čím nie je,
Ako tomu v mnohých prípadoch je.
J.W.
°°°
Vo všednosti a každodennosti svojho života si čím ďalej častejšie uvedomujem, že tomu tak naozaj je. Že nemá žiadny zmysel, byť niekým iným. Že je smiešne ráno čo ráno nasadzovať masku, obliekať cudzí kabát a hrať.
Obdivujem skromnosť ́veľkých ́ ľudí. Obdivujem pevnosť, rovnosť, čestnosť, autenticitu.
Byť priamy, byť v každej situácii tým, kým naozaj sme, hovoriť to, čo cítime a naozaj si
myslíme, vyžaduje, myslím, i značnú dávku odvahy. Vo svete, kde je väčšinová spoločnosť značne ´iná´. O to väčší obdiv si zasluhujú tí, čo sa neboja.
Netolerujem nečestnosť, faloš, pretvárku. Dám na pocit a akonáhle mám ne.pocit, odchádzam, utekám, tak rýchlo ako sa len dá.
Občas na mňa dolahne ťažoba celého sveta. Občas je mi z toho veľmi smutno. Zo sveta,
kde sa ľudia nesprávajú ako ľudia. Sú niekým, kým nie sú a myslia si, že sú tým, kým sa tvária, že sú.
Vyhľadávam samotu. Utekám. Utekám zo sveta ľudí. Byť sama, sama sebou, sama so sebou. Tam niekde v tej hĺbke seba samej nachádzam to naozajstné.
Je milé, keď sa stretnú blízke duše. Je milé, že sa (mi) to deje, napriek tomu, že som si
myslela, že už sa to možno nestane. Gumujem všetky pokrivené vzťahy. Tie, kde cítim nečestnosť
a ́nerovnosť ́. A možno práve vďaka tomu sa priestor zázračne otvára vzťahom novým, čistým a radostným. Ďakujem
za to. Vysielam to poďakovanie do vesmírneho prázdna i ku všetkým blízkym dušiam.
°°°
°Ďakujem lesu za jeho obohacujúci pokoj, za každodenné vypočutie mojej duše.
°Ďakujem štvornohým kamarátom za to, že vždy vycítia kedy potrebujem ich blízkosť.
°Ďakujem Jo., on vie.
°Ďakujem blízkym.
°Ďakujem Kryštofovi a Matylde.