streda 25. marca 2015



°°°








°°°


a samota srdca
je zrazu taká priezračná
že vidno
ako za ňou stojí

iná ešte priezračnejšia

díva sa na mňa
moje vlastné neznáme zrkadlo

a ktosi za ním 
rozsvecuje hviezdy



K.Peteraj


pondelok 23. marca 2015





°°°






  °°°


Nikto nevie ako bolí to čo zhorí
Možno iba dym - ten zabudnutý šál
Zamáva nám tam kde naivní sme boli-
Oklamaní tým čo z nás nik nepoznal

Nikto nevie prečo dúha svieti v pene
Rieky tečú Končia lásky priskoré
Napokon to skrásnie - lenže opozdene
Učíme sa o tom mlčať ako žiaci po škole

Pamätaj si jedno: vždy sa zhora solí
A na cene získa čo je dávno preč
Kameň možno rozbiť - bolesť nepovolí
Kým na svete inú nenájdeš


K.Peteraj

                                                                                  



°°chvíle°°











utorok 17. marca 2015



Cestou z práce urobiť si radosť
Prejsť sa tichým lesom 
so štvornohou spoločníčkou
a potom, Doma, 
vychutnávať vôňu/chuť kávy
vôňu kvetov 
a vôňu ticha..

°°°




štvrtok 12. marca 2015


Práve preto, že sme na jednej lodi, mali by sme byť sťastní, že nie sú všetci na našej strane.

°Ernst Ferstl°


Ľudia do nášho života prichádzajú a zasa odchádzajú. Niektorí sa v ňom iba mihnú a napriek
tomu zanechajú stopu. Iní v ňom naopak s nami strávia značnú časť. Niektorí nám veľa dajú,
iní veľa vezmú. Niektorým vzťahom sa tešíme, iným by sme sa radšej vyhli.

Ľudia… stretáme ich na každom kroku. Veselých i vážnych, smutných, radostných, utrápených.
Malých, veľkých, strapatých.. Hovoriacich pravdu, klamúcich. Dobrých i tých menej dobrých.
A z času na čas sa stane, že stretnete anjela.

Ľudia.. občas nás sklamú, občas oklamú. Občas potešia.
Je fajn, keď je nám spolu fajn, mám rada čisté vzťahy. Mám rada, keď energia prúdi. A keď to nefunguje, pustime sa. Netrápme seba, ani toho druhého. Keď nám s niekým nie je dobre, je lepšie sa rozísť (nemám na mysli iba partnerské vzťahy). A je dobre, keď to dokážeme a nemáme potrebu šíriť o druhom klebety a klamstvá (alebo naše pravdy). Keď túto skutočnosť berieme ako prirodzený vývoj, aj keď možno vzťah nedopadol podľa našich predstáv. Veď nie vždy, keď máme pocit, že nám ten druhý krivdí, tomu tak naozaj je. Možno iba zrkadlí naše správanie. A možno sme si jeho správanie zle vyložili.. Do duše nikomu nevidíme a často sa nevyznáme sami v sebe. Nechcime sa vyznať v druhých. Dôležitá je ale tolerancia a rešpekt.

Ak vo vzťahu urobíme chybu, je dobré sa ospravedlniť. Ak urobíme chybu a hodíme vinu na
druhého (či už vedome, alebo kôli našim domienkam, ktoré sme si vytvorili), postavíme
medzi seba múr. Hrubý a vysoký.
Niekedy je múr taká forma sebaobrany, keď už neviete ako ďalej. I ja som si ho raz vystavala.. je pevný.. teraz sa snažím ho pomaly búrať. Nie kôli vzťahu, ten som pustila. Kôli pocitu.. pretože je ťaživý a trvá to už příliš dlho.

Buďme čestný a rovný. Vo vzťahu k sebe i k tým druhým. Aby sme si nevystavali múry, a
potom ich nemuseli pracne búrať. Je to ľahké… stačí hovoriť. Hovoriť o tom, čo nás ťaží, trápi, teší..

V živote to nefunguje ako vo virtuálnom svete, nejde to, niekoho vymazať, či zablokovať. Je lepšie všetko prijať a ... potom, keď to nejde inak, pustiť. I keď to niekedy trvá ´trošku´ dlhšie. Tak je to.

.tak čo najmenej múrov okolo seba :o)
.a čo najviac anjelov.o°°ooOOo...°.°.o.


Lila






piatok 6. marca 2015




Chvilkami tichými
počuť i nepočuť.
Cítila 
sklamanie.
Tichučko dýchala
verila životu,
že všetky trápenia 
vietor raz
odvanie.



***



***