O krivde a uzlíkoch


.občas nám niekto podrazí nohy. občas nás niekto raní. občas si na nás druhý vyleje svoju zlosť. občas nás ľudia sklamú. a občas oklamú. občas sa na nás druhí dopustia krivdy. hodia na nás svoju vinu. občas sa to stane. a bolí to.
.každá takáto skúsenosť je ako uzlík na lane. na lane, čo nás púta k nebu. skúšky života. po zauzlíkovanom lane sa lepšie šplhá, ibaže sklamaný človek to nevidí. až keď ťaživé pocity krivdy odídu, až keď si bolesť odžijeme, posunieme sa vyššie. sme o uzlík skúsenejší. a človeka ktorý nás raní necháme odísť. už vieme, že tu bol preto, aby nás niečo naučil. a on nás naozaj naučil, pomohol nám vyrásť. vyrásť o jeden uzlík. a z toho, že z našeho života odíde, viac nemáme ťaživý pocit.
.hovoriť pravdu sa oplatí. pravdu, ktorá aj keď je akokoľvek nepríjemná, nakoniec vždy vyjde najavo. a to je dobre.
.a tak aj ja ďakujem svojím učiteľom. vďaka nim rastiem. aj teraz, po dlhých mesiacoch, som ten ťaživý pocit krivdy pustila. práve teraz. práve v tejto chvíli. konečne. ona je odžitá a ja som o uzlík vyššie.
. a tu Lano, čo k nebu nás púta. plné uzlíkov.
.tak pekné zauzlené chvíle :o)

obrázok je od krásne farebnej Lu.