štvrtok, 29. januára 2015


Posledné dni k nám chodí na raňajky malý strapatý tvor. 
Zlodejka :o)
Asi jej u nás chutí. 
A Pu. si ide oči vyočiť.
...
(sme na treťom poschodí, mimochodom) 












pondelok, 26. januára 2015



Farbičky sa vlievajú do života.
Svet sa stáva farebným. 
°°°
..a čo z toho bude..
vankúš, podsedák, či niečo úplne iné? 

;;;;;




;;;;;

piatok, 23. januára 2015



Smutnými očami 
na svet 
sa díva 
Neverí
Nedúfa
 a je tak iná..

Pridlho kráčala 
krajinou 
zázrakov
nebo sa zatiahlo  
a bolo 
bez mrakov.


***


***





streda, 21. januára 2015



..je večer, je čas ísť spať. Pozerám do tmy. Zvierací kamaráti už odfukujú v pelíšku. Je tu i Kryštof a Matylda. To sú tí malí, strapatí, čo im spod kabátov trčia drobné pierka. 
Premýšľam a je mi smutno. 
Posledné dni sú všetky ako cez kopirák, smutné a ťaživé. Napriek tomu, že na to nie je dôvod, je to tak. So spánkom na viečkach a tmavou tichou krajinou za oknom, si uvedomujem, že je to vlastne dobre. Že i tie ťaživé pocity niečo prinesú. A tak sa im nebránim..

..staro.nový priestor a striedavo smutné a smutno.krásne chvíle v ňom. 
Obrázky dostali svoje rámy a priestor svoj nový šat. Ten vnútorný je nakreslený načierno. No iba dočasu. Až zas bude dobre, spomeniem si. 
V tej hĺbke seba, samoty a smútku, je napriek tomu niečo čarovné..

°Szidi°




.
obrázky sú od krásne farebnej Lu. a krehučkého Unečka
Ďakujeme, milé.

utorok, 20. januára 2015


***

chvíle radostné, chvíle smutnokrásne. chvíle biele i tie nezábudkovo°farebné. Záhrada plná kvetov. Tmavý les plný svetla. Blízke stretnutia. Tak.






Radosti od mi. a Ulečka.
a óbr. poďakovanie.

***

štvrtok, 15. januára 2015


Keď už raz človek je, mal by sa snažiť, aby bol.
A keď sa snaží, aby bol, mal by byť tým, čím je
A nie tým, čím nie je,
Ako tomu v mnohých prípadoch je.
J.W.

°°°

Vo všednosti a každodennosti svojho života si čím ďalej častejšie uvedomujem, že tomu tak naozaj je. Že nemá žiadny zmysel, byť niekým iným. Že je smiešne ráno čo ráno nasadzovať masku, obliekať cudzí kabát a hrať. 

Obdivujem skromnosť  ́veľkých ́ ľudí. Obdivujem pevnosť, rovnosť, čestnosť, autenticitu.
Byť priamy, byť v každej situácii tým, kým naozaj sme, hovoriť to, čo cítime a naozaj si
myslíme, vyžaduje, myslím, i značnú dávku odvahy. Vo svete, kde je väčšinová spoločnosť značne ´iná´. O to väčší obdiv si zasluhujú tí, čo sa neboja.

Netolerujem nečestnosť, faloš, pretvárku. Dám na pocit a akonáhle mám ne.pocit, odchádzam, utekám, tak rýchlo ako sa len dá.

Občas na mňa dolahne ťažoba celého sveta. Občas je mi z toho veľmi smutno. Zo sveta,
kde sa ľudia nesprávajú ako ľudia. Sú niekým, kým nie sú a myslia si, že sú tým, kým sa tvária, že sú.
Vyhľadávam samotu. Utekám. Utekám zo sveta ľudí. Byť sama, sama sebou, sama so sebou. Tam niekde v tej hĺbke seba samej nachádzam to naozajstné.

Je milé, keď sa stretnú blízke duše. Je milé, že sa (mi) to deje, napriek tomu, že som si
myslela, že už sa to možno nestane. Gumujem všetky pokrivené vzťahy. Tie, kde cítim nečestnosť
a  ́nerovnosť ́. A možno práve vďaka tomu sa priestor zázračne otvára vzťahom novým, čistým a radostným. Ďakujem
za to. Vysielam to poďakovanie do vesmírneho prázdna i ku všetkým blízkym dušiam.


°°°

°Ďakujem lesu za jeho obohacujúci pokoj, za každodenné vypočutie mojej duše.

°Ďakujem štvornohým kamarátom za to, že vždy vycítia kedy potrebujem ich blízkosť.

°Ďakujem Jo., on vie.

°Ďakujem blízkym.

°Ďakujem Kryštofovi a Matylde.





štvrtok, 8. januára 2015



***

Objímam milú 
do diaľky.
A spomínam ju každý deň.
Občas ma tlačia topánky,
ba vlastne iba jedna
Len.
To kamienok.
To trápenie.
°
A milá v diaľke
Svetielko a 
Radosť
Láskou opradená.
To trápenie je menšie 
keď nedávajú sa mu mená.
°
A milá v diaľke
nosím si ju stále 
so sebou.
A hovorím si 
keď potichu 
kráčam tmou - od srdca k srdcu.
Ona vie. 
a ma. jej za to ďakuje.

***







pondelok, 5. januára 2015



Radosti.

Rožulek, Markét, Ježiško! Milí, ďakujem.

















Dni sviatočné a zároveň dni voľna sú za nami. Stihli sme všetky zimné radovánky: prechádzky zimnou krajinou, sánkovačku, guľovačku, stihli sme spapať veľa veľa vianočných koláčikov (ešte teraz máme plné bruchá) i pozrieť si zopár milých rozprávok.
Prežili sme i posledný deň roka (Te. sa veľmi bojí delobuchov). A Nový rok, ten Pu. strávil v perinách. Dospával.
Zajtra nás čaká prvý pracovný deň v tomto roku. Prvý všedný..
Prajem vám, milí, nech v každodennej všednosti nachádzate pokoj, lásku a radosť. Prajem vám dni dobré. A ak sa občas ´zamračí´, nech máte dostatok sily prečkať búrkové dni. Nebo sa určite znova vyjasní. 

***PF 2015***