štvrtok, 27. novembra 2014



Keď vám telo už dlhšie šepká, že by bolo na čase spomaliť a vy ho nepočúvate. Odkladáte, sľubujete.. Až príde chvíľa, kedy vám to dá najavo tak, že už to nejde ustáť. Že práve teraz nastal ten čas. Čas, kedy máte spomaliť, vypnúť, upratať (v sebe). Bez ohľadu na to, či vám sa to páči (či dokonca hodí) a či nie. 
A tak som spomalila, tak nejako zrazu. Šiesty deň v posteli. vlastne, už siedmy.. Čítam, premýšľam, pijem čaj (veľa čaju - vďaka za zásoby z bylinkobrania), počúvam melódie, slová a už i svoje telo. Upratujem - v sebe. Sledujem svet za oknom a teším sa z chvíľ, keď je lepšie.

Majte sa dobre, milí. A hlavne - zdravo.




°°°
   

°°°

.to na zemi, to sú obrázky od mi.ui, ktoré včera prišli. Už som to celé vymyslela. Až príde Jo., bude biť klince do steny :o) Ďakujem za radosť, Unečku :o**






utorok, 18. novembra 2014

štvrtok, 13. novembra 2014



Keď smutno je človeku 
zo samého seba
A je tak maličký..
Ani keď si stúpi na špičky
špičkovaté
Nedočiahne vyššie.
Hoc by tak veľmi
Chcel.
A keby ho ten život
Občas
tak veľmi nebolel..











streda, 12. novembra 2014



Cválame životom
Nikto nám nevidí 
Do duše.
Sme ako koník 
Túlavý.
Divoký, slobodný, voľný
a sám.
Nik za nás životom
Nekluše.
A občas sa nám zdá,
že je to
jeden
Veľký klam.













streda, 5. novembra 2014



.mojimi očami

°Jeseň°











Ráno.


°°°
°°°







..Vtedy som sa cítil, akoby ma osamoteného v noci zrazu zhodili z paluby plávajúcej lode. Či ma do vody niekto zhodil, alebo som tam spadol sám, v tom nemám celkom jasno. Tak či onak, loď však pláva ďalej a ja v temnej a studenej vode vidím, ako sa svetlá na palube odo mňa čoraz väčšmi vzďalujú. Nikto na lodi o mojom páde do mora nevie, ani cestujúci, ani námorníci. A na okolí nie je nič, čoho by som sa mohol chytiť. Ten pocit hrôzy nosím v sebe do dnes. Tú hrôzu z odmietnutia, z toho, že ma niekto zhodí v noci do mora a ani mi nepovie prečo. Asi preto som stratil schopnosť nadviazať hlbšie vzťahy s ľuďmi. Odvtedy si udržiavam od ostatných určitý odstup. Isteže, možno je to nejaká moja vrodená vlastnosť. Podvedome sa držím od svojho okolia v bezpečnej vzdialenosti, udržujem si nárazníkový priestor - možno je to nejaký pud sebazáchovy.

Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania.
Haruki Murakami



°°°
Sklamaniami 
posunúť sa
Vpred
Rásť
a chrániť si 
Svoj priestor.

°°°










pondelok, 3. novembra 2014



Dni jesenné.

Pozvolna 
Plynú
Skrývajú tamomstvá
Listové


***




























                                                                                 ***